Vodík
25.09.2012 13:57
Vodík
- (lat. Hydrogenium) je chemický prvok,ktorý má značku H a protónové číslo 1. Vo voľnej prírode sa atómy vodíka nenachádzajú, pri zrode atómového vodíka sa okamžite spája do molekuly H2
- objavil ho Henry Cavendish v roku 1766
Fyzikálne vlastnosti
- Vodík je najjednoduchší chemický prvok , je číry bezfarebný plyn bez chuti a zápachu
- Je najľahší plyn vôbec (14,5-krát ľahší ako vzduch)
-
Jeho tepelná vodivosť je sedemkrát väčšia ako vzduch.
[upraviť]Rozpustnosť
- Vo vode sa vodík rozpúšťa nepatrne: V 1 litri vody sa pri 0 °C a tlaku 0,1 MPa rozpustí 22 ml plynného vodíka. Lepšie sa rozpúšťa v nikli, paládiu a v platine. Pri rozpúšťaní v týchto kovoch sa molekuly vodíka štiepia na atómy. Atomárny vodík je reaktívnejší než molekulárny, preto reakcia vodíka za prítomnosti týchto kovov prebieha rýchlejšie
Chemické vlastnosti
- Chemické vlastnosti sú podmienené stavbou atómu a postavením v periodickej tabuľke. Pri zlučovaní vodíka sa elektrónový obal mení dvojako:
- Pribratím jedného elektrónu, nadobudne elektrónový obal konfiguráciu najbližšieho vzácneho plynu hélia, čím sa mení na anión H−
- Stratou jediného elektrónu sa atóm vodíka mení na protón. Protón (katión vodíka H+) sa vo vodných roztokoch viaže na voľný elektrónový pár kyslíka a tým sa vytvorí hydroxóniový katión H3O+
- H+ + H2O → H3O+
Reakcie s nekovmi
- Pri obyčajnej teplote sa vodík zlučuje s fluórom za vzniku fluorovodíka HF, a to aj v tme.
- S chlórom tvorí chlorovodík HCl iba na slnečnom svetle pomocou ultrafialového žiarenia alebo keď zmes zapálime. V zmesi so vzduchom alebo kyslíkom sa zlučuje po zapálení na vodu
- 2 H2 + O2 → 2H2O
- Reakcia prebieha veľmi prudko, výbušne. Preto sa používa na zváranie a rezanie kovov. Pri vyšších teplotách a za prítomnosti katalyzátorov sa vodík zlučuje s dusíkom na amoniak
- 3 H2 + N2 → 2 NH3
- Z neho sa ďalej vyrába kyselina dusičná a dusíkaté hnojivá
Reakcie s kovmi
- S alkalickými kovmi a s kovmi alkalických zemín sa vodík zlučuje na tuhé hydridy, v ktorých vodík je aniónom H−, napríklad hydrid sodný NaH alebo hydrid vápenatý CaH2
- S väčšinou prvkov sa zlučuje až pri zvýšenej teplote alebo za prítomnosti katalyzátorov
- Napríklad:
- H2 + Cl2 → 2 HCl
- N2 + 3 H2 → 2 NH3
- H2 + S → H2S
- 2 H2 + O2 → 2 H2O + E
- Reakcie vodíka bývajú sprevádzané uvoľňovaním tepla (exotermická reakcia) a niekedy aj svetelným efektom – horením
VyužitieVvyužitie
- CuO + H2 → Cu + H2O
- WO3 + 3 H2 → W + 3 H2O
-
Významné sú redukčné vlastnosti vodíka, ktoré sa využívajú pri výrobe niektorých kovov z iných oxidov:
- Naproti tomu atomárny vodík (tzv. vodík v stave zrodu) je veľmi reaktívny a reaguje s celým radom látok už pri nízkych teplotách
- Väčšinou sa viaže kovalentnou väzbou
Využitie
-
Vodík má rad významných využití
- výroba rôznych chemických zlúčenín (amoniak NH3, kyselina dusičná HNO3, metylalkoholCH3OH, rôzne dusíkaté hnojivá)
- výroba niektorých kovov (redukciou z iných oxidov)
- stužovanie tukov
- na zváranie a rezanie kovov (kyslíkovo-vodíkovým plameňom)
- pri vypaľovaní polotovarov práškovej metalurgie
- Tekutý vodík sa používa ako raketové palivo, ale môže byť zdrojom energie i pre iné zariadenia
- Vodík sa prepravuje a uchováva v tlakových fľašiach označených červeným pruhom
Výroba
[upraviť]Laboratórna príprava
- V laboratóriu sa môže vodík pripravovať reakciou neušľachtilých kovov s kyselinami alebo hydroxidov v tzv. Kippovom prístroji
- Zn + 2HCl → ZnCl2 + H2
- Zn + 2 NaOH + 2 H2O → Na2[Zn(OH)4] + H2
- Ďalej môžeme vodík získať elektrolýzou vody, ktorá obsahuje malé množstvo H2SO4 alebo NaOH na zvýšenie vodivosti. Elektrolýza sa uskutočňuje v Hoffmanovom prístroji, kde sa vodík vylučuje na katóde.
- 2 H3O+ + 2e− → 2 H2O + H2
- 2 Na + 2 H2O → 2 NaOH + H2
- 3 Fe + 4 H2O → Fe3O4 + 4 H2
[upraviť]Priemyselná výroba
- Metódou je termický rozklad metánu pri veľmi vysokej teplote (1 200 °C): CH4 → C + 2 H2
- Reakciou vodného plynu s vodnou parou za prítomnosti katalyzátorov a pri teplote 300 °C môžeme získať veľmi čistý vodík, ktorý sa používa napríklad k stuhovaniu : CO + H2 + H2O(g) → CO2 + 2 H2
- Reakcia vodnej pary s horúcim koksom za teploty 1 000 °C (vzniká vodný plyn): C(s) + H2O(g) → CO(g) + H2(g)
- Vznik vodíka ako vedľajší produkt pri výrobe hydroxidu sodného (NaOH) – elektrolýza vodného roztoku NaCl: 2 NaHgx + 2 H2O → 2 NaOH + H2 + 2x Hg
Výskyt
Výskyt
- 99.9844 %
- Vodík je najrozšírenejším prvkom v celom vesmíre a tretí najrozšírenejší na Zemi
- Vyskytuje sa voľne, aj viazaný v zlúčeninách
- Na Zemi sa voľný vodík pri bežných podmienkach nevyskytuje, a preto je viazaný iba v zlúčeninách. Najväčšie množstvo vodíka je viazané vo vode, ktorá pokrýva väčšinu zemského povrchu,
- Je to tiež významný biogénny prvok.
Izotopy
Izotopy
- Vodík má 3 izotopy.
[upraviť]Prótium
- Tiež nazývaný ľahký vodík je klasický vodík, ktorý je najviac rozšírený vo vesmíre a na Zemi.
- Obsahuje v atóme jeden protón a jeden elektrón. Neobsahuje neutrón v atómovom jadre
[upraviť]Deutérium
- Používa sa aj názov ťažký vodík. .
- využitie v jadrovom priemysle. Je veľmi účinným moderátorom (látkou spomaľujúcou rýchlosť neutrónov).
- 1 protón, 1 neutrón, 1 elektrón
[upraviť]Trícium
- Jadro trícia je nestabilné a rozpadá sa s polčasom rozpadu 12,4 roka pri vyžiarení malého množstva energetického beta žiarenia.
- Vzniká účinkom kozmického žiarenia na atóm deutéria alebo výbuchomvodíkovej bomby.
- na značkovanie organických látok pri výskumoch.
- protón, 2 neutróny, 1 elektrón
-